Tento príbeh ovplyvnil naše životy natoľko, že napriek mnohým prekážok, ktoré sprevádzajú poľnohospodárstvo na Slovensku, sme pred niekoľkými rokmi pustili do projektu pestovania a spracovania dvojzrnovej pšenice v našej regióne.

Náš syn sa volá Marcel a odkedy prešiel z materského mlieka na normálnu stravu, začali sa u neho zdravotné problémy...

Tento stav trval roky, približne od Marcelových troch do šiestich rokov, až kým mu lekár nevykonal test potravinovej intolerancie Food Detective. Vyšla mu silná intolerancia (tmavomodré sfarbenie) na mlieko, vajcia, pšenicu, citrusy a lepok. Mal aj slabšiu intoleranciu (svetlomodré sfarbenie) na niekoľko ďalších potravín. Zamerali sme sa na tie najhoršie, úplne sme vyradili mlieko, citrusy a prešli sme na 100 % bezlepkovú diétu. Po dvoch týždňoch na diéte sa mu produkcia hlienov znížila približne na polovicu, potom dostal hlienové príznaky, imunita sa naštartovala, bojovala, a keď tieto ustúpili, zostal prakticky bez hlienov. Boli sme šťastní a zároveň šokovaní, keď sme zistili, že príčinou jeho problémov bola vlastne strava.

Spočiatku ekzém a neskôr sa pridala masívna tvorba hlienu v dýchacích cestách. Hlien a/alebo ekzém mal nepretržite, bez prestávky. Zle dýchal, v dýchacích cestách mu bublal hlien. Najhoršie boli noci, keď mal veľké problémy s dýchaním a mal apnoické pauzy. Často sme mu museli hlieny odsávať 1-2 krát počas noci, podopierali sme ho vankúšmi, pretože keď mal hlavu vyššie, trochu sa mu uľavilo.

Merali sme mu na prste saturáciu krvi kyslíkom, v noci sa zriedkavo dostala nad 90, nezriedka pod 80. Doma sme mali nielen zvlhčovač vzduchu, ale aj kyslíkový prístroj. Často sa tento chronický stav zvrhol na akútne bakteriálne infekcie s vysokými teplotami.

Prítomnosť patogénnych baktérií v nosových výteroch bola konštantná: moraxella, pneumokok, streptokok. Zhodli sme sa na radikálnom riešení, chirurgickom odstránení nosovej mandle, čo však nebolo možné kvôli trvalej prítomnosti patogénov, zápalu a hlienu.

Niekoľkokrát sme skončili v nemocnici. Veľmi živo si pamätám, ako ho raz prijali na Kramáre takmer v bezvedomí s CRP nad 200. Po niekoľkých mesiacoch sa jeho zdravotný stav napriek diéte začal opäť zhoršovať - vrátil sa mu masívny hlien v dýchacích cestách a ekzém. Preto sme sa zamerali na ekologicky pestované potraviny.

Vtedy mi niekto odporučil, aby som vyskúšala pôvodné odrody pšenice - jednozrnnú, kamut a dvojzrnnú (ktoré sa väčšinou pestujú ekologicky). Prekvapivo, aj keď obsahovali lepok, jeho zdravotný stav sa začal zlepšovať, až problémy úplne vymizli, čo trvá dodnes.

Dnes má Marcel 13 rokov. Jedáva takmer výlučne obilniny vo forme dvojzrnných potravín a ryže. Hoci sa narodil s Downovým syndrómom, netrpí zníženou imunitou, je zriedkavo chorý, menej ako iné deti, dobre znáša fyzickú záťaž a čo je najprekvapujúcejšie, nemá sklon k nadváhe a svalovej hypotónii, ako je to bežné u detí s Downovým syndrómom.

Tento príbeh ovplyvnil náš život natoľko, že napriek mnohým prekážkam, ktoré sprevádzajú poľnohospodárstvo na Slovensku, sme sa pred niekoľkými rokmi pustili do projektu pestovania a spracovania dvojzrnovej pšenice v našom regióne.

Dnes pestujeme dvojité obilie ekologicky na desiatkach hektárov a spracovávame ho na obilie, múku a cestoviny vo vlastných zariadeniach. Vďaka Marcelovi sa projekt Prazrnko stal skutočnosťou.